Na mojich cestách po Etiópii som spoznal pravú tvár tejto krajiny. Je to krajina kontrastov. Práve preto som si ju obľúbil. Nad niektorými vecami som však krútil hlavou a keď som ich hovoril kamarátom, neverili mi. Preto som sa rozhodol, že ich spíšem a prikladám aj fotky, aby ste mi verili.
1) Predpoveď na dnes - teplý sveter
Najviac ma na Etiópii prekvapilo počasie. Poviete si africká krajina, blízko rovníka, určite sa tam uvaríte z toho tepla. Omyl. Veľká časť Etiópie sa nachádza v nadmorskej výške nad 1 500 m nad morom. Hlavné mesto Addis Abeba až v 2 300 metroch. Preto si do kufra určite pribaľte bundu proti vetru a teplý sveter. Keď som sa po večeroch potuloval vonku, nebolo mi všetko jedno. Ja som si pri prvej ceste do Etiópie bundu nechal na Slovensku a tu hľa 8 stupňov Celzia. Bŕŕŕ… Pri ďalšej ceste som bol už poučený.
2) 3G internet, no bez tečúcej vody
Tak ako som hlavné mesto zanechal pri poslednej návšteve, na tej ďalšej som ho nespoznával. Addis Abeba rastie ako z vody. Stavajú sa nové cesty, diaľnice, nadzemné metro, hotely, domy, fabriky, až je z toho chaos. V doprave aj architektúre. Kvalita služieb sa však pomaly zlepšuje. Priepasť medzi hlavným mestom a zvyškom krajiny sa prehlbuje čoraz viac. Takmer celá krajina je pokrytá 3G sieťou. Na druhej strane, na vidieku som pozoroval ľudí, ako sa živia tým, čo si sami dopestujú a pomáhajú si pri tom primitívnymi poľnohospodárskymi nástrojmi. V meste už pomaly nenájdete domácnosť, kde by na mletie kávy využívali ručný mlynček. “Načo, keď máme elektrinu,” smejú sa mi obyvatelia hlavného mesta. Smutné je, že síce majú smartfóny s internetovým pripojením či satelit, ale tečúca voda a splachovací záchod im v domácnostiach chýbajú. Dedinčania žijú tradičným spôsobom života - skromne a v súlade s prírodou. Dodržiavajú zvyky, rituály a snažia sa zachovať ich originálnu kultúru pre ďalšie generácie. V mestách sa oslavné tance či kávové ceremónie stali lákadlami pre turistov a nástrojom ako zarobiť.
3) Tak chyťme sa za ruky
Šok som zažil, keď som videl prechádzať sa po ulici dvoch po zuby ozbrojených vojakov. To, že mali samopaly bolo ešte v pohode, ale to že sa držali za ruky… Stále som sa musel za nimi otáčať, či sa mi to len nezdalo. Keď videl môj sprievodca a kamarát Dereje moje rozpaky, vysvetlil mi, že v ich kultúre je to úplne normálne. Držanie za ruky je prejav priateľstva, či už medzi rovnakými alebo rôznymi pohlaviami.
4) Enkutatash a Ge´ez
Šťastný nový rok 2009 - Enkutatash 2009! Čítate dobre, nepomýlil som sa. V Etiópii naozaj nežijú v roku 2017, ale v 2009. A špeciálny je aj ich kalendár, ktorý volajú Ge´ez. Namiesto 12 mesiacov, majú až 13. Trinásty je vsunutý medzi august a september. Má 5 alebo 6 dní, podľa toho, či je prestupný rok. Ostatných 12 mesiacov má presne 30 dní.
5) Etiópsky čas
Okrem letopočtu a kalendára si Etiópčania vytvorili aj vlastný čas. Oproti nášmu je posunutý o 6 hodín. Čo to znamená: Ráno o 6-tej (u nás je o hodinu menej) - sa v Etiópii začína s odpočítavaním času - je presne 00.00 hod. Na obed majú 6.00 hod a večer o 18 hodine majú 12 hodín. O polnoci zase majú 6.00 hod. Veď načo by mali 24 hodín keď si vystačia s dvanástimi. :-)
6) Ubytovanie na ulici
Na etiópskych uliciach som videl ešte jednu kuriozitu - podlhovastú plechovú búdu s dvierkami. Pre psa bola veľmi veľká, na odkladanie vecí moc malá. Vŕtalo mi v hlave, čo to môže byť. Sadol som si na kávu obďaleč a začal som ju sledovať. O chvíľu prišiel človek v otrhaných veciach, otvoril si a vošiel dnu. Po hodine sa mi už zunovalo čakať, kedy ten človek odtiaľ vyjde a tak som odišiel.
Dereje mi nakoniec vysvetlil, že sú to také pojazdné domovy chudobných ľudí, ktorí kočujú po celom meste.
Fúúú, dúfam, že ste sa nezamotali v číslach. Takto to možno vyzerá zložito, ale v Etiópii si na to rýchlo zvyknete. Skrátka Etiópčania majú svoj vlastný čas. Vychutnávajú si ho, nikam sa neponáhľajú a to ma na nich fascinuje a niekedy unavuje:-).
O autorovi:
Martin Vavrík
Mladý chalan, ktorý už 4-krát navštívil Etiópiu - krajinu, kde sa zrodila káva. Prešiel ju krížom-krážom. Spoznal jej kultúru, našiel nových priateľov a objavil najlepšie kávové zrná pre svoj obchod. Paradoxné je, že kým nebol v Afrike kávu nepil. Teraz učí Slovákov, ako si vychutnať pôžitok z pravej etiópskej kávy (www.habeshcoffee.sk). Svoje skúsenosti a zážitky z ciest po Etiópii nájdete v tomto blogu.